biologiano > Učebne materiály

Hormonálna_sústava

KRV

Funkcie krvi: - prenáša plyny, živiny

- odvádza odpadové látky

- rozvádza hormóny

- podieľa sa na termoregulácii

- udržiava homeostázu

- zabezpečuje obranyschopnosť organizmu

- zabraňuje vykrvácaniu – zrážanlivosť krvi

Zloženie krvi : 1, Tekutá zložka – krvná plazma

2, Tuhá zložka – krvné telieska : erytrocyty, leukocyty, trombocyty

KRVNÁ PLAZMA : žltkastá, slabo zásaditá tekutina

zloženie : obsahuje 91 – 92% vody, anorg. látky / soli – sodné, draselné,

vápenaté, chloridové, uhličité....../, org.látky /cukry – glokóza,

fruktóza, tuky – cholesterol, bielkoviny – plazmatické bielko-

viny – albumíny, globulíny – dôležité z hľadiska prenosu rôz-

nych látok, dôležité pri zrážaní krvi a obranyschopnosti orga-

nizmu

KRVNÉ TELIESKA : 1, Červené krvinky – ERYTROCYTY

Ich základná funkcia je prenos plynov a tomu sa prispôsobili aj tva-

rovo. Krvinky väčšiny stavovcov majú oválny tvar a jadro u CICA –

VCOV majú tvar disku a sú bez jadra.

Počet krviniek závisí od pohlavia, veku, nadmorskej výšky, zdra-

votného stavu.....

Životnosť erytrocytov je u človeka 120 dní, psa 100 dní, myši 22 dní,

500 dní......

Vznikajú v červenej kostnej dreni – ERYTROPOÉZA, zanikajú v

slezine – HEMOLÝZA. Pri ich rozpade sa hemoglobín /látka dô-

ležitá na prenos plynov/ štiepi na železo a globín

Na tvorbu červených krviniek je dôležité železo a vitamín B12.

Ochorenie spôsobené nízkym počtom krviniek voláme Anémia –

chudokrvnosť – prejavuje sa slabosťou, bledosťou, únavou.....

Po červené krvinky sme prebrali v škole, nasledujúce je nové učivo

2, Biele krvinky – LEUKOCYTY

Ichfunkciou je zabezpečovať obranyschopnosť organizmu proti

cudzorodým látkam. Vyskytujú sa u všetkých stavovcov a majú jadro.

Počet závisí od fyziologického stavu organizmu /počas choroby sa ich

počet zvyšuje/

Ich životnosť je niekoľko dní –– hodín.

Vznikajú v lymfatickej sústave, kostnej dreni, pečeni, tráviacom trakte

Zanikajú v slezine

Delíme ich na A: agranulocyty – lymfocyty a monocyty

B : granulocyty

3, Krvné doštičky – TROMBOCYTY

Ich základná funkcia je zastavenie krvácania

Nemajú jadro a sú to útržky buniek, cytoplazmy.

Ich životnosť je niekoĺko dní , ich počet počas života nekolíše.

Tvoria sa v kostnej dreni.

PROCES ZRÁŽANIA KRVI:

V oblasti poranenia sa sťahuje svalovina a cieva sa zužuje – je tu nižší krvný tlak
V okolí rany sa zoskupujú krvné doštičky a vytvoria dočasnú zátku – primárny trombus
Neskôr sa mení bielkovina FIBRINOGÉN / rozpustná látka/ na FIBRÍN / neroz-

pustná a vláknitá látka/.

Z vlákien fibrínu sa vytvorí sieť, do ktorej sa zachytávajú červené krvinky a bunky

Vzniká definitívna zátka – sekundárny trombus /chrasta/

Pri zrážaní krvi je veľmi dôležitý vitamín K a ióny vápnika.
V krvi sa prirodzene nachádzajú látky proti zrážaniu krvi v cievach – napr. heparín

KRVNÉ SKUPINY STAVOVCOV

Rozdeľujeme ich podľa systému ABO

Krv stavovcov je typická tým, že obsahuje na membráne erytrocytov látky – tzv AGLU-

TINOGÉNY / antigény – cudzorodá látka proti ktorej sa organizmus bráni tvorbou protilá-

tok/ a v krvnej plazme tzv. AGLUTINÍNY / protilátky - anti A, anti B/

Ak by došlo k zmiešaniu krvi stavovca toho istého druhu a stretli by sa príslušný aglutino –

gén / A/ s príslušným aglutinínom / anti A / , tak by došlo k aglutinácii – zhlukovaniu čer –

vených krviniek a stavovec by zomrel.

Krvná skupina	AGLUTINOGÉN	AGLUTINÍN
A	A	anti B
B	B	anti A
O	–––––––––	anti A, anti B
AB	A, B	–––––––––

Preto krvná skupina A nemôže byť daná človeku s krvnou skupinou B. Stretol by sa aglutinogén A s aglutinínom anti A.

Univerzálnym darcom je človek s krvnou skupinou O /nemá aglutinogén/ a univerzálnym

príjemcom je človek s krvnou skupinou AB / nemá aglutiníny/

Rh faktor

IMUNITA ORGANIZMU

Obranyschopnosť organizmu – zaoberá sa ňou veda – IMUNOLÓGIA

Úlohou imunity je rozpoznať vlastné bunky a tolerovať ich. Cudzie častice tzv. ANTIGÉN

zlikvidovať. Antigénom môže byť vírus, baktéria, toxíny, odumreté bunky.....

Bezstavovce : nemajú zložité obranné mechanizmy. Majú silnú kutikulu, veľký počet

potomkov, krátke obdobie života ....

Stavovce : A, Nešpecifická imunita – VRODENÁ /majú ju aj bezstavovce/

Patria sem prirodzené morfologické a fyziologické bariéry organizmu

napr. koža, kutikula, sliny, sliz, kyslá žaludočná šťava, sliznice .......

Leukocyty putujú do postihnutého tkaniva a tam fagocytujú – enzýmami

rozkladajú antigén – miesto sa zapáli, zdurí, zčervenie, zvýši sa teplota –

vzniká hnis

Tvorba bielkovín – tzv. interferónov

B, Špecifická imunita – ZÍSKANÁ / majú ju len stavovce/

BUNKOVÁ – zabezpečujú ju lymfocyty typu T /dozrievajú v týmuse/

LÁTKOVÁ – zabezpečujú ju lymfocyty typu B / dozrievajú v kostnej

dreni, v tkanive pozdĺž tráviacej trubice / Po styku s antigénom sa menia

na plazmatické bunky tzv. lymfoblasty. Tie produkujú protilátky – je to

prvotná imunitná odpoveď. Niektoré sa nemenia a zostávajú dlho v org.

ako tzv. pamaťové bunky. Tie veľmi rýchlo rozlíšia antigén pri opako –

vanom stupe do organizmu. Niekedy môže vzniknúť precitlivelosť na

nejaký antigén – alergie

IMUNIZÁCIA : Aktívna : 1, Vlastná tvorba protilátok telom po styku s antigénom /keď člo-

vek ochorie/

2, Očkovanie – do tela sú vpravované oslabené mikroorganizmy,

ktoré nie sú schopné vyvolať ochorenie, ale navodia tvorbu

protilátok

Pasívna : 1, Dodávanie protilátok priamo do tela v podobe séra

2, U detí dodávanie protilátok v podobe materského mlieka

FYLOGENÉZA OBEHOVÝCH SÚSTAV

Obehová sústava je súbor dotín, rúrok /ciev/ a tekutín, ktoré v nich prúdia

Jednobunkovce : forma difúzie cez povrch tela

Pŕhlivce , ploskavce : gastrovaskulárna sústava – má funkciu cievnej aj tráviacej sústavy

Mnohobunkovce : cievy v ktorých sa pohybuje tekutina zmršťovaním ciev príp. srdca

Obehovú sústavu poznáme . A, otvorená – je to neuzavretý systém, kde cievy vychádzajú zo

srdca a končia otvorené v telovej dutine. V cievach cirkuluje

hemolymfa. Je typická pre mäkkýše, článkonožce, plášťovce..

Okysličenie krvi nastáva v pľúcnych vakoch , žiabrach

B, uzavretá – krv, lymfa sa nevylieva voľne do tela, ale prúdi v

uzavretých cievach. Tento typ majú obrúčkavce a všetky sta –

vovce. Obeh krvi zabezpečuje srdce.

Obehovú sústavu tvoria aj cievy: žily, tepny a vlásočnice

Žily – privádzajú krv do srdca a majú tenšiu stenu. Krv z nich vyteká a je tmavšia

Tepny – odvádzajú krv zo srdca a majú stenu hrubšiu , väčšia svalovina. Krv z nich strieka a

je svetlejšia.

Vlásočnice – tenučké kapilárky, ktoré spájajú žily s tepnami.

SRDCE

Ryby – srdcom prúdi len odkysličená krv. Je zložené z jednej komory a z jednej predsiene.

Obojživelníky – Srdce má dve predsiene a jednu komoru – krv sa v srdci mieša

Plazy – majú 2 predsiene a 1 komoru , ale !!!!!! Krokodíly už majú 2 P + 2 K. Krv sa už ne-

mieša. Pravá strana srdca má odkysličenú krv a ľavá má okysličenú krv.

Srdce je dutý , svalový orgán , ktorý pracuje rytmicky a nepretržite. Strieda sa systola /kon-

trakcia/ a diastola / uvolnenie/ srdca. Spätnému toku krvi zabraňujú chlopne 1 dvojcípa – tá

je medzi ľavou K a P 2 trojcípa – tá

je medzi pravou K a P 3 polmesiačikové

tie sú medzi srdcom a pľúcnicou a aortou

Krv do srdca prinášajú žily a krv zo srdca odvádzajú tepny.

Srdce vyživujú koronárne – vencovité tepny – prinášajú srdcu kyslík, živiny.

Rozlišujeme dva krvné obehy : 1, Malý krvný obeh – PĽÚCNY – krv ide z pravej komory

pľúcnicou do pľúc, kde sa okysličí. Odtiaľ ide 4mi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene

2, Veľký krvný obeh – TELOVÝ – krv ide z ľavej komory

aortou do celého tela, kde odovzdá živiny a kyslík. Odkysličená krv sa vracia hornou a dolnou dutou žilou do pravej predsiene

Zvukovými prejavmi srdca sú : tep /pulz/, srdcové ozvy, EKG

pekinéz- pekingský paláco

Tradiční bylinná medicína

AANETdružstvo, Bazar knih